Väčšina ľudí ťa pozná z kapely Puding Pani Elvisovej. Bol tvoj prvý serióznejší kontakt s hudbou alebo bolo niečo už predtým?
Predtým bola ešte kapela Dept, s ktorou sme nahrali tri albumy Spektrum, Twister Shaker a Pery milencov a nádherné mihalnice. Všetko sme nahrávali doma alebo v skúšobni a potom to šírili na kazetách po kamarátoch. Kazety sa medzitým stratili, ale tie skladby si niekedy v najväčšom rauši (napríklad v aute cestou z koncertu) zahráme a vždy je to strašne smiešne.
PPE je kapela kamarátov, ktorí (ako spievate) prišli z Košíc do Bratislavy. Čo bolo tým posledným impulzom, ktorý vás presvedčil, že vaše miesto je v Bratislave?
Posledným impulzom bol asi pokus mesta o zápis do Guinessovej knihy rekordov, keď Macarenu tancovali celé Košice. Vtedy sme si povedali, že je čas ísť ďalej. Človek predsa nemôže seriózne pracovať, zatiaľ čo celé mesto tancuje. Ale zase vždy, keď sme naspäť doma, tak vieme kde je najlepšie.
Myslíš, že ak sa chce nejaký hudobník na Slovensku presadiť, musí fungovať v Bratislave?
Nie. Ale má to tam určite ľahšie.
Tvoja domovská kapela je momentálne na Slovensku veľmi obľúbená, ostatný album mal veľký úspech. Je ťažké udržať si priazeň? Záleží vám na tom vôbec?
Samozrejme, že sme radi, keď máme plné kluby a ľudia poznajú naše pesničky, ale nerobíme to plánovane. V prvom rade hráme to, čo baví nás a keď sa pritom vedia baviť aj iní, tak je to v poriadku.
Puding priniesol na slovenskú hudobnú scénu takú hravosť, vaše texty sú veselé, ťažkým témam sa vyhýbate...
Ja by som to povedal tak, že sa skôr vyhýbame určitým prvoplánovým slovám a formuláciám, ktorých je v slovenských textoch kopa. Nejde ani tak o tému, skôr o jej spracovanie. Veď na ostatnom albume máme napríklad aj skladbu Ľudský faktor, v ktorej sa spieva o posádke padajúceho vojenského lietadla. Ten text sme písali, kým sme s ním neboli úplne spokojní. Väčšina tunajších textárov je podľa mňa jednoducho lenivá.
Nerozmýšľali ste o natočení anglickej dosky, s ktorou by sa dalo ísť von?
My spievame po slovensky, po anglicky a aj po rusky, podľa toho, čo sa do tej ktorej pesničky hodí najviac. Takto môžeme aj do zahraničia priniesť viac originality a svojskosti, ako iba s čisto anglickými textami. Kalkulovať a robiť kompromisy nás aj tak nebaví.
Máte reálne ambície vyraziť von alebo je to na báze čakania, či si vás niekto všimne?
Máme nového managera, ktorý nás už dostal do Bristolu a na super festival Transmusicales v Rennes. Plánujeme aj masívny útok na Čechy, takže určité ambície tam sú, aj keď vieme, že všetko chce svoj čas.
Kasioboy je tvoj sólový projekt. Prečo si sa rozhodol ho stvoriť?
Medzi jednotlivýmI albumami PPE som väčšinu času v štúdiu a niečo nahrávam. Už som od toho asi závislý. No a potom musím vymyslieť, čo s tými pesničkami ďalej. Tak nejako vznikol Kasioboy.
Nemohli sa tie pesničky použiť pre PPE?
Mohli, ale už mám o nich príliš jasnú predstavu. PPE je demokratická kapela, kde každý prispieva do celkového výsledku, ale Kasioboy je autokratický diktátor.
PPE prešlo elektronickou aj „živou" fázou. Momentálne sa skôr prezentuje ako živá kapela. Kasioboy je však striktne elektronický...
Kasioboy je elektronickejší hlavne preto, lebo je to one-man project. Úlohu bubeníka som zveril automatu a všetko ostatné zvládam sám. Ale v budúcnosti by som rád tie skladby oživil, to vieš - ľudský faktor.
Neplánuješ do projektu zatiahnuť aj živé nástroje alebo spolupracovať s niekým?
Určite áno a teším sa na to. Viem aj presne koho, záujem je z obidvoch strán a dúfam, že sa to aj podarí. Viac ale zatiaľ neprezradím, bude to prekvapenie.
Čo ťa baví viac- skladať hudbu, čiže ten tvorivý proces alebo ju prezentovať ľuďom a vystupovať live?
To je vždy fifty-fifty. Keď som dlho v štúdiu už chcem hrať, ale funguje to aj naopak. Tvorivý proces ťa naplní zvnútra a potom to na koncertoch dávaš von. Hovorí sa tomu rovnováha.
Okrem hudby sa venuješ aj tvorbe reklamných textov. Ako sa z teba stal copywriter?
Keď som zistil, že vôbec existuje taká pozícia, hneď som vedel, že toto je niečo pre mňa. Vždy ma bavilo hrať sa so slovíčkami, písať texty a byť v úlohe kreatívca, ktorý je väčšinu času úplne mimo. V inej galaxii.
Copywriting je len tvojou záľubou alebo je to zamestnanie, ktorým si zarábaš?
Mojou záľubou je hudba a copywriting je finančná náplasť za to, že nehráme iba (s)hity.
PPE, Kasioboy, reklama. Okrem týchto aktivít spolupracuješ aj s neziskovou organizáciou Voices. Čo ti táto práca dáva?
S Voices napríklad točíme Hudobné úlety, čo sú krátke dokumenty o mladých slovenských kapelách. Ten elán a nadšenie, ktoré vyžaruje z nových skupín má neuveriteľne blahodarne účinky na moju pleť. A na mňa celkovo.
V Hudobných úletoch hľadáte nové zaujímavé kapely. Je to so slovenskou hudobnou scénou také zlé, ako to na prvý pohľad vyzerá? Alebo tu sú aj dobré a kvalitné veci, len o nich ľudia nevedia?
Nerobili by sme to, keby tu neboli dobré a kvalitné kapely. Práve to, že sa v minulom roku zrazu vynorilo kopec výborných skupín, bol podnet na založenie Hudobných úletov. Chceli sme ich zviditeľniť, lebo si to zaslúžia.
Ako viete, že práve tá kapela, ktorú ste našli, je vhodná pre Úlety? Že to nebude krok mimo?
Nikdy sa to nedá odhadnúť dopredu. Niektoré kapely majú napríklad super skladby, ale počas rozhovoru sú v strese. Ale našťastie väčšina z nich sa časom uvoľní a potom je nám ľúto dať z polhodinového rozhovoru iba 7 minút do finálneho videa. Prvoradá je pri výbere kapely vždy hudba, istá dávka originality, aktuálnosť a potom skills v oblasti sebaprezentácie.
Hudobné úlety ponúkajú priestor novým mladým kapelám. Kde sa ešte tieto kapely môžu prezentovať? Trh tu je, no zdá sa, že ten hlavný mediálny priestor patrí stále tým istým...
My stále tvrdíme, že Voices ponúka alternatívny mediálny priestor pre kapely, ktoré ho inde nedostanú. Samozrejme okrem Rádia_FM, ktoré je aj našim mediálnym partnerom. Nedávno vznikla na Slovensku hudobná televízia musiq1, ktorá rotuje aj dobré veci zo Slovenska. Tam sa určite oplatí posielať svoje videoklipy. A potom samozrejme internet a všetky facebooky a myspacy, ale to už mladé kapely majú zmáknuté. Zvyšné médiá? To je začarovaný bludný kruh, z ktorého je potom ešte ťažšie dostať sa von ako dnu. Je lepšie byť out! Najlepším mediálnym priestorom sú koncerty a koncerty a potom ešte koncerty.
Je tu niečo, čo ti na slovenskej scéne vyslovene prekáža?
Ja takto nezvyknem rozmýšľať, skôr hľadám pozitíva. Asi je to preto, lebo mi tu toho prekáža strašne veľa. Ale to bezpečne filtrujem a zameriavam sa iba na to, čo ma povznáša.
