reklama

Marián Mitaš- príliš inteligentný herec...?

Herec, moderátor a dj. Tvár kriminálneho seriálu Mesto tieňov, obľúbený Dany z Rádia Fresh a člen Dezorzovho lútkového divadla. Po prestávke sa vrátil do Rádia_FM a ako sám vraví, stále si zvyká. Aj o tom, či vidí rozdiel medzi slovenskými a českými seriálmi, je tento rozhovor s Mariánom Mitašom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Po skončení gymnázia si začal študovať herectvo na VŠMU, no neskôr si prestúpil na katedru bábkohereckej tvorby. Prečo?

Lebo som nebol uznaný schopným pokračovať ďalej v štúdiu herectva.

Máš pocit, že oprávnene? Aký bol dôvod?

Áno, oprávnene. Dôvody, ktoré uvádzal prof. Huba, boli skutočné, išlo o môj charakter a o jeho potlačenie a prijatie nového na javisku. Vraj som príliš inteligentný na to, aby som bol hercom, rád by som veril, že to nebola milosrdná lož. Napriek tomu si myslím, a snažím sa dokázať to, že keď človek niečo veľmi chce, dokáže zmeniť hocičo. Keď sa na to spätne pozerám, vlastne mi pomohol najviac, ako sa len dalo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo ťa lákalo na bábkoherectve?

Najskôr prostá možnosť stáť na javisku a pracovať na postave, neskôr šírka možností vyjadrenia- výtvarná, hudobná zložka a dnes praobyčajná hravosť, ktorá tomuto divadlu vládne.

Hral si niekedy aj klasické predstavenia v divadle?

Áno, hral. Hral som v mestskom divadle v Bratislave v hre J. A. Pitínskeho - Izbička, v réžii Viktora Kollára s Adelou Gáborovou, Petrom Šimunom, Elenou Spaskovou, Danom Heribanom a Katkou Pánikovou. A tiež v školských predstaveniach môjho bývalého „hereckého" ročníka. Artur Schnitzler - Zeleny papagaj, v réžii Kamila Žišku a v ich absolventskom predstaveni A. P. Čechov - Platonov v réžii Mariána Amslera

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo presnejšie znamená byť bábkohercom? Väčšina laikov si predstaví postavu za oponou, ktorá „ťahá špagátikmi". Čo všetko je tvojou úlohou pri tvorbe predstavenia?

Na Slovensku sa, bohužiaľ, stále robí iba divadlo bábkové, zatiaľ čo v Čechách „loutkové" divadlo využilo svoje možnosti a transformovalo sa na divadlo alternatívne. Možnosti vyjadrenia bábkového divadla sú o niečo širšie ako pri klasickej činohre. Pracuje viac s vonkajšou charakteristikou, s kostýmami, scénou, svetlom. Už pri príchode do sály má divák základný pocit. Bábkoherec robí všetko- hrá telom, hra bábkou, podáva rekvizity, posúva kulisy. Je to tiež tímový hráč.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Momentálne hráš v Bratislavskom bábkovom divadle a pôsobíš aj v Dezorzovom lútkovom divadle. Mohol by si to porovnať?

Bratislavské bábkové divadlo je kamenné divadlo, ktoré hrá výlučne hry pre deti. Je to komunistická čajová divadelná voda, dotuje ho VÚC. Dezorzovo lútkové divadlo je partia ľudí, ktorí chcú oživiť ducha pravého divadla. V 50. rokoch chceli komunisti bábkové divadlo zničiť. Nepáčilo sa im ako kruto a ostro dokáže kritizovať sociálne, ekonomické, politické a iné pomery. Vtedy prišla generácia Raťafáka Plachtu a bábkové divadlo zachránila. Transformovala ho na divadlo pre deti. Bohužiaľ po revolucii sa nedokázali zbaviť niečoho, čo v podstate dotvárali a pilovali dve generácie. Bábkové divadlo pôvodne plnilo zábavnú funkciu pre menej majetných alebo pre menej vzdelaných. Bolo kruté- manžel mlel manželku v mlynčeku na mäso a Gašparko bol absolútny bohém, pil, sexoval, hrešil... V Dezorzovom lútkovom divadle sa snažíme priviesť späť divadlo pre dospelých. V celej jeho nádhere.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kto stojí za značkou DLD?

Dezorzovo lútkove divadlo tvorí zakladajúci principál Gejza Dezorz, art director Von Dubravay, dramaturgista Aladár Hrča, plagatista P B Czerghow, webista Stef, artisti Andrej Kováč, Kamil Kollárik, Alexander Maďar, Marian Mitaš a acrobatický skunk Julius von Fontana.

V súčasnosti ťa ľudia zrejme vnímajú hlavne ako seriálového herca. Ako sa bábkoherec dostane k seriálu?

Cez kasting. Mesto tieňov malo regulérny kasting, ktorý som absolvoval a mal to šťastie, že si režiséri a producenti vybrali mňa. Keď sa už dostaneš do kolotoča je to o niečo jednoduchšie, spoznáš ľudí, čo poznajú ľudí a tí si ťa musia všimnúť. A ešte musíš dávať pozor, aby si nič nepokazil.

Ako sa ti natáčalo Mesto tieňov? Bola to tvoja prvá skúsenosť so seriálovým hraním?

Prvá bola Ordinácia. Mesto tieňov sa točilo dobre, až na to, že sa obe série točili v zime. Trinásť stupňov pod nulou a kriminalisti nenosia čiapky, nevyzerá to dobre. Na Meste tieňov som sa ale veľmi veľa naučil, napriek tomu, že herecky sa v kriminálke, pokiaľ nemáš súkromnú linku v scenári, neukážeš. To je stále len o tom, že kde ste boli vtedy? A môže vám to niekto dosvedčiť?

Mesto tieňov verzus Rádio Fresh. Dva odlišné projekty...

Nedá sa porovnávať. Na oboch projektoch skvelá partia. Mesto tieňov vonku v zime, Rádio Fresh v ateliéri. Mesto tieňov ucelené časti, Rádio Fresh zase na pokračovanie. Ale v každej postave je kúsok zo mňa...

Obrázok blogu

Slovenský seriál nemá zatiaľ veľmi bohatú minulosť, na rozdiel od našich českých susedov. Sleduješ české seriály? Myslíš si, že sú na vyššej úrovni? Vidíš tam nejaký zásadný rozdiel?

Nesledujem české seriály, lebo veľmi málo sledujem TV. Som internetové dieťa. Točiť seriál je práca ako každá iná. Vyžaduje si to sústredenie, schopnosti, prostriedky a know-how. Prvé dve veci na Slovensku máme. Na druhé sme príliš malý trh. Česko má dvakrát väčší. Preto majú české seriály predpoklad byť lepšími, aj keď je to relatívne, pretože len málo titulov bolo vyrobených duálne- v Česku aj na Slovensku. Tu sa to dá porovnávať, inak je to vec vkusu, a to si musí každý urobiť názor sám.

Divák má pocit, že v slovenských seriáloch sa točia dookola stále ti istí herci. Je tu málo hercov alebo sa o nich nevie?

Po prvé, každá televízia má svoje tváre. Po druhé, inscenačné pondelky a doba, kedy si počas školy každý v STV skúsil hrať pred kamerou, pominula. Všetko stojí peniaze. Nikto vás nebude vodiť za ruku. Na škole vás učia hrať pre javisko, pred kamerou je to niečo iné. Na pľaci už nie je čas, jedna skúška a ide ostrá. Seriál je stroj. Veľký, zložitý a strašne drahý. Nie je čas vychovávať si nové tváre. Niekto to chápe, niekto nie.

S rádiom máš už tiež svoje skúsenosti, moderoval si v Rádiu_FM. Ako si spomínaš na toto obdobie?

Bol som tam dva roky a robil som v podstate všetko. Od prípravy a produkcie cez vysielanie off-time až po moderovanie ranných a poobedných prime-timeov, respektíve piatkovej show s Werou Wisterovou.

Kvôli Mestu tieňov si svojho času odišiel z rádia. Nechýbalo ti to?

Zo začiatku ani nie. Za dva roky som robil ozaj veľa, často aj každý deň a to sa trošku vystrieľaš. Máš pocit, že si každú vetu už povedal, že sa opakuješ. Preto mi padlo celkom vhod dať si pauzu.

Obrázok blogu

Teraz si sa do Rádia_FM opäť vrátil...

Momentálne robím zasa cez deň a je to pre mňa zážitok, ako kedysi každé jedno vysielanie. Pripravujem týždenne rubriku Music Education o novej elektronickej muzike a vysielam zatiaľ dvakrát do týždňa medzi 12:00 a15:00. Po novom ale už v štúdiu nie je technik, takže celé vysielanie, vrátane púšťania skladieb, radenia jinglov a rubrík je na mne. Plus musím samozrejme aj moderovať. Ešte stále si zvykám.

Venuješ sa aj djingu, s hudbou si teda v neustálom kontakte. Majo Mitaš ako hudobný konzument- čo počúvaš?

Počúvam veľa elektronickej hudby. Od posluchovej elektroniky až po techno. Ale rád spomínam aj na časy s Alanis Morissette, Pearl Jam alebo Dog eat dog. Vypočujem si všetko čo ma zaujme. Často sa mi jedno CD točí v aute aj mesiac. Naposledy to bol Sebastien Tellier- Sexuality.

Foto: archív M. M, Majo Hirc

Jana Šlinská

Jana Šlinská

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  1x

music is my religion... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu