Marika Majorová: Slováci majú cit pre estetično

13.9.2010 o 9:10 | Karma článku: 12.00 | Prečítané  5235-krát

Tonbo, v japončine vážka, je prezývka, ktorú dostala od svojho priateľa. Tonbogirl je blog mladej copywriterky, ktorá chodí po svete, stretáva, pozoruje, fotografuje. Aj o tom, či sú Slováci odvážni v obliekaní je tento rozhovor s Marikou Majorovou.

 foto: Jonáš Karásek

Po skončení gymnázia si chcela študovať módne návrhárstvo, nakoniec si však vyštudovala marketingovú komunikáciu. Prečo si sa vzdala módy?

S naivitou gymnazistky som sa prihlásila medzi absolventami ŠUP na módne navrhárstvo. Skončila som niekde v polovici prihlásených, pohorela som v disciplíne kreslenia v ateliéri. Ďalšiu zimu som tak každú sobotu trávila u jedného akademického maliara, ku ktorému sme aj s inými deckami chodili kresliť, väčšinou Messerschmidtove busty. Zároveň som si dala intenzívnu angličtinu na City University, kde som sa od jednej spolužiačky dozvedela o štúdiu propagácie, čo je dnes marketingová komunikácia, na FFUK. Znelo to ako dobrý mix vecí, ktoré ma zaujímali rovnako ako móda - tvorivé myslenie, písanie a marketing. Vyštudovala som to v kombinácii s pedagogickým smerom nemčiny.

Pracuješ teda v oblasti, ktorú si vyštudovala?

Som reklamná textárka a vymýšľač, odbornou hantírkou copywriter a idea maker. Deväť rokov som robila v reklamnej agentúre Wiktor Leo Burnett, skoro dva roky máme s bývalým kolegom Jonášom Karáskom vlastné kreatívne štúdio GunPowder. Fungujeme tiež ako režisérske duo GunPowder Directors. Robíme veci s najlepším vedomím a svedomím a snažíme sa popritom aj zabávať a robiť si radosť svojimi projektami.

Zakladateľka kreatívneho štúdia a copywriterka začne blogovať. Čo ťa k tomu viedlo?

Tak to teda fakt neviem. Skôr tuším, že sa ozvala žena so záujmom o módu, dizajn a umenie. Tiež sa rada na svet, a najmä na ľudí, pozerám cez hľadáčik fotoaparátu. Dlho som sledovala módne a streetstyle blogy vo svete a hovorila som si, že takéto sa predsa musí dať robiť aj u nás. Ďalšou postupnou motiváciou bolo, že veľa ľudí neverilo tomu, že aj na Slovensku sa dá na ulici nájsť inšpirácia. Viac-menej ma ľutovali, že som sa na to dala v tej šedej hnusnej Bratislave.

Má copywriting nejaký vplyv na tvoj blog?

To, že som copywriter, mi paradoxne skôr sťažuje blogovanie. Roky vytváram jazyk rôznych značiek a keď mám hovoriť sama za seba a svoju značku, zrazu nad tým váham. Na začiatku som si to uľahčila tým, že som písala iba v angličtine, ktorá mi je veľmi blízka, je to bohatý, ľahký a hravý jazyk. A blogosféra je globálny priestor bez hraníc, takže mi to pripadalo prirodzené. Časom som v štatistikách blogu videla, že sú aj ľudia, ktorí si texty na blogu čítajú cez Google translator, čo je lingvistický zážitok na úrovni „ja hovoriť indiánsky". Povedala som si, že si to tí ľudia ani jazyk nezaslúžia a prešla som do dvojjazyčného režimu písania.

Kedy si začala blogovať?

Blogujem od apríla tohto roka, začala som počas Milano Design Weeku, tam som začala fotiť ľudí na ulici. Povedala som si, že ak to náhodu nedám a skončí to trapasom, trapas zostane v Miláne.

Blog ale nezostal iba v Miláne, dnes ťa čítajú ľudia z celého sveta. Ako by si charakterizovala svoj blog?

Je to taký môj vizuálny notes, v ktorom zachytávam inšpiratívnych ľudí a veci okolo seba a krásno ako také. Väčšinu blogu tvoria streetstyle fotky ľudí. Keď nájdem zaujímavého človeka, mám z toho radosť. Ten má zasa (väčšinou) radosť z toho, že niekto oceňuje jeho štýl. A vraj radosť majú aj ľudia, keď si to pozrú na blogu. Takže ten úplný základ je vlastne robenie radosti na rôznych frontoch.

0000008blog.jpg

 

b000023blog.jpg

 

a000040blog.jpg

New York Streetstyle

 

Čím ťa musí zaujať tvoj objekt ?

Pokúsim sa odpovedať exaktne: čímkoľvek. Stane sa mi, že vidím len siluetu v diaľke, detail zblízka, farebnú kombináciu, zaujímavú tvár alebo vyžarovanie človeka, ktoré ma núti vytiahnuť foťák a občas sa za tým človekom aj rozbehnúť na druhú stranu ulice. Milujem „people watching" kdekoľvek a kedykoľvek, v hlave sa mi vytvárajú príbehy o ľuďoch, ktorých nepoznám. Blog je vlastne taká zámienka na to, aby som sa mohla k ľuďom priblížiť na dosah s foťákom.

Aké sú reakcie na tvoje blogovanie, prišla aj kritika?

Tú očakávam skôr po tomto rozhovore na blogovisku Sme. Zatiaľ mám však pozitívne reakcie, ľudia zisťujú, že Bratislava vlastne nie je taká šedá a nudná, a že na blogu nachádzajú inšpiráciu.

Vnímaš aj zvyšujúci sa záujem o tvoj blog?

Vnímam, sledujem štatistiky blogu a ticho sa z toho teším. Určite zaň ďakujem aj článku v Emme a fotkám uverejneným v Eve. Momentálne si chystám krátky prejav na event TEN with Pelikan, kde mám byť jedným z desiatich ľudí, rozprávajúcich o cestovaní. Mám trému najväčšiu, ale týmto všetkých srdečne pozývam 27. 9. do klubu Hopkirk na večer plný aj cestovateľskej inšpirácie.

Na blogu sa objavujú fotky z Bratislavy aj z New Yorku. Ako vnímaš rozdiely medzí obliekaním sa Slovákov a cudzincov?

Je tam aj to Miláno a najnovšie fotky z Prague Fashion Weekendu. Mňa baví sledovať aj to, ako sa v obliekaní prejavujú tradície, kultúra a spoločenský kontext rôznych krajín a ľudí. Myslím si, že aj keď sa to niekedy vážne nezdá, Slováci majú cit pre estetično, len sa skrýva pod nánosmi uniformovanej minulosti, vplyvom nevkusu médií a obmedzeným výberom. Sú vnímaví voči inšpirácii a trendom, vedia si ísť aj vlastnou cestou, ale chýba im ľahkosť. Čaro vecí často spočíva v tom, že ich robíte s ľahkosťou.

Sme v obliekaní dosť odvážni?

Nie. Tak, ako v mnohých iných veciach.

000032blog.JPG

Streetstyle na Pohode

 

000016blog.jpg

000025blog.jpg

Bratislava Streetstyle

000038blog.JPG

0000034blog.JPG

Milano Streetstyle

 

Zrejme sleduješ aj iné módne blogy alebo časopisy. Ako sme na tom v porovnaní so zahraničím?

Neporovnateľne, ale to je prirodzené, rovnako sme na tom aj v iných disciplínach, ako v počte vydaných kníh, množstve kultúrnych podujatí alebo kvalite natočených filmov. V zahraničí existujú módni blogeri, ktorí žijú z toho, že blogujú o móde, na ulici premávajú ľudia, ktorí sa snažia vo veľkej konkurencii prejaviť a zaujať aj svojim oblečením a sú časopisy, ktoré majú zdroje na to, aby kontinuálne robili s najtalentovanejšími ľuďmi na svete. To je realita väčších trhov, iného obecenstva a bohatších zdrojov. Tým však nechcem povedať, že u nás neexistujú talentovaní ľudia, zaujímavé projekty a živá blogerská komunita so svojimi osobnosťami. Práve naopak, mňa vždy veľmi poteší, keď objavím blogera so svojským štýlom, nového fotografa, dizajnéra alebo umelca, a keď sa realizujú projekty, ktoré oživujú a posúvajú dianie u nás. Aktuálne verím, že takým bude začiatkom októbra projekt BLAF (Bratislava art festival).

Tvoje fotky sú prirodzené, veľa toho neprikrášľuješ. Čo hovoríš na módnu fotografiu?

Ja balansujem asi niekde pri dokumentovaní, občas portrétoch a momentkách, bez výraznej pomoci Photoshopu. Proste čo dá ulica. Ale dobrú módnu fotografiu, ktorá má v sebe emócie, nápad a silu príbehu, a cítiť z nej vášeň a osobnosť ľudí, ktorí ju spoluvytvárali, tú milujem.

Inšpiruješ sa aj ty sama svojím blogom? Ako sa obliekaš?

Všetci ľudia, ktorých odfotím, sú pre mňa prirodzene inšpiráciou. Nie všetko by som aplikovala na seba, denne som v pracovnom kolotoči a preto sa cítim dobre v jednoduchých kúskoch, tlmených farbách a skôr mužských strihoch, ale so ženským detailom a nápadom. Som však vďačná za všetkých úžasných, odvážnych a krásnych ľudí, ktorých na uliciach stretávam.

marika2.jpg

 

Tonbogirl nájdete tu:

http://tonbogirl.blogspot.com/

 

 

Hlavné správy

Z DOMOVA

Lietadlom snímal demonštráciu: Nad ľuďmi som nelietal

Drony sú čoraz obľúbenejšie. Natáčali nimi aj demonštráciu v Bratislave.

EKONOMIKA.SME.SK

Minister Glváč sľúbil transparentnosť. A v tichosti kúpil české pušky

Podpísané! Zbrojovka z Uherského Brodu získala bez súťaže strategický kontrakt na stovky ručných zbraní pre vojakov.

SPORT.SME.SK

Slovan prvýkrát skóroval. Nik mu netlieskal ani nepovzbudzoval

Slovenský majster je najslabším tímom Európskej ligy. Celkovo má skóre 1:17.


Už ste čítali?