Juraj Kušnierik: Slováci čítajú toľko, ako nikdy predtým

Autor: Jana Šlinská | 2.2.2011 o 8:45 | (upravené 2.2.2011 o 8:52) Karma článku: 8,89 | Prečítané:  3027x

Predtým, ako sa stal novinárom, pracoval v Artfore. Dnes najradšej píše o hudbe a knihách. Na Rádiu_FM má každú stredu reláciu Slová_FM. Juraj Kušnierik.

Kedy vznikli Slová_FM?

Slová_FM sa vysielajú od začiatku decembra 2010. Už dlhší čas sme sa s riaditeľom Rádia_FM Dušanom Vančom a s programovou riaditeľkou Jankou Imrichovou rozprávali o tom, že by bolo dobré mať na Efemku aj niečo o literatúre. Najprv vznikli ranné knižné tipy, kde sme sa striedali s Michalom Hvoreckým, no a potom vznikol priestor aj pre večernú reláciu.

Ako by ste charakterizovali túto reláciu? O čom je, aké témy prináša?

Tak ako je Efemko plné hudby, ktorej tí, čo ju vyberajú a púšťajú veria, tak je to aj so Slovami_FM. Snažím sa, aby to nebola nejaká supervážna relácia, kde budú spisovatelia a literárni vedci diskutovať v pomalom tempe o takých hlbokých veciach, ktoré zaujímajú viac-menej len ich samých a aj to len v pracovnom čase. Ja sa snažím robiť živú reláciu so živými ľuďmi, ktorí majú radi slová a vedia o nich zaujímavo rozprávať. To sú okrem spisovateľov aj redaktori, prekladatelia, ilustrátori, kníhkupci, atď. Keď si to človek zapne, mal by počuť zaujímavého človeka, ktorý rozpráva o "slovách za slovami". No a ešte tam je aj hudba, ktorá je pre mňa rovnako dôležitá. Nikdy by som tam nepustil pieseň, ktorú nemám rád.

Aká je hudba v Slovách_FM?

Dôležitá. Teda aspoň pre mňa. Je to eklektický výber z hudby, ktorú mám rád a chcem ju pustiť iným ľuďom.

Je nejaký časový harmonogram počas relácie, ktorého sa musíte držať alebo je celá vo vašej réžii?

Nie. Všetko je na mne. Mám úplnú slobodu. Akurát si musím dávať pozor, aby sme sa s hosťami príliš "nezakecali", teda, aby najneskôr po 15 minútach išla hudba. No a musím začať a skončiť presne:)

Podľa čoho si vyberáte hostí?

Musia to byť ľudia, ktorí majú niečo dočinenia so slovami, musia to byť ľudia, ktorí majú čo povedať a musí byť šanca, že to, čo a ako hovoria nebude zaujímať len mňa a zvukára, ale aj poslucháčov.

Aká je vaša príprava na vysielanie?

Najprv pozvem hosťa, potom informáciu o hosťovi zavesím na Facebook, potom idem do rádia nahrať "upútavku", potom si v hlave ujasňujem, o čom sa budeme s hosťom rozprávať (niečo z toho si zapíšem), potom vyberiem hudbu. A nakoniec, v stredu večer ideme s hosťom do štúdia a rozprávame sa.

Znie to celkom jednoducho. Je stále „o čom" ?

Je. To preto, lebo tí ľudia, ktorí sa zaoberajú slovami majú zaujímavé názory, myšlienky a príbehy a dokážu o tom rozprávať. O témy zatiaľ teda vonkoncom nie je núdza. Ani o ľudí.

 

Relácia je pomerne nová. Aké máte na ňu zatiaľ reakcie?

Reakcie, ktoré sa dostali ku mne sú - ako to už býva - pozitívne. Mám niekoľko priateľov, ktorí to počúvajú pozorne a upozorňujú ma na chyby a navrhujú spôsoby ako sa im vyhnúť.

 

Ktoré témy by podľa vás rozhodne mali zaznieť v Slovách_FM?

Chcem, aby Slová_FM ukázali to, čo je v slovenskej literatúre zaujímavé a hodnotné. Chcem, aby poslucháči mohli spoznať úžasných a skvelých ľudí, ktorí píšu, prekladajú, redigujú, ilustrujú, vydávajú či predávajú knihy. Môj kamarát Vlado Michal z Artfora raz povedal, že takéto relácie (podobne ako články v časopisoch a novinách) sú ako majáky: mali by svietiť a povedať: Toto je podľa mňa dobré a zaujímavé.

kus3.jpg

 

 

kus5.jpg

 

 

kus4.jpg

 

 

Slová_FM nie sú primárne o knihách, no napriek tomu- čo čítate?

Čítam dosť veľa. V tejto chvíli mám vedľa počítača otvorenú najnovšiu knihu Johna Irvinga Posledná noc na Twisted River. Som v polovici a stále sa neviem, či to náhodou nie je strata času. Snažím sa zoznamovať sa so všetkým novým a zaujímavým, čo na Slovensku a v Čechách vychádza. To zoznamovanie často končí len tým, že knihu si v kníhkupectve vezmem do ruky a po chvíľke ju položím naspäť na pult. Niekedy si niečo z nej prečítam, no a keď ma to zaujme, tak mám snahu, prečítať si to celé. Ale pravda je taká, že si kupujem oveľa viac kníh než prečítam. Nemám obľúbený žáner. Len neobľúbený: nečítam sci-fi. Mám rád knihy, ktoré sa mi vlúdia do života, to znamená knihy, o ktorých sa mi sníva, keď ich čítam a po dočítaní si na ne spomínam skoro ako na svoje vlastné zážitky. V poslednej dobe takými knihami boli napríklad: Mít s kým běžet od Davida Grossmana, Piata loď Moniky Kompaníkovej, Bon voyage Zuzany Mojžišovej, Pes na ceste Pavla Vilikovského alebo Tetička a zneuznaný génius od Vargasa Llosu.

 

Aká je podľa vás slovenská literatúra?

Celkom dobrá. Som tento rok člen poroty Anasoft litera a tak povinne čítam všetko, čo minulý rok na Slovensku v rámci pôvodnej slovenskej literatúry vyšlo. Je to viac než 100 titulov, čo je fajn. Medzi nimi je 10-20 pozoruhodných, čo je výborné. Prekvapuje ma však to, že aj medzi tými ostatnými sú knihy (napríklad tie zavrhované a napriek tomu také úspešné "ženské romány"), ktoré sú napísané svižne a s humorom, sú zo života, netvária sa, že sú veľkou literatúrou a evidentne mnohým ľuďom prinášajú svojský zážitok z čítania.

 

Čítajú Slováci?

Slováci, ako aj všetci ostatní dnes čítajú toľko, ako nikdy predtým. A nemyslím len esemesky a internet. Myslím aj knihy, ktorých vychádza viac než kedykoľvek v minulosti. Tak ako Rádio_FM počúva len pár percent ľudí (čo sú však desiatky tisíc ľudí!), aj kvalitnú literatúru číta a žije ňou len menšina. Ale to vôbec nevadí. Tak to vždy bolo a tak to aj bude. Veď aj víno je pre drvivú väčšinu len stredne silný alkoholický nápoj, no pre fajnšmekrov, ktorí si vedia vybrať, je to stretnutie s "umením".

 

Existujú podľa vás aj vyslovene zlé alebo zle napísané knihy alebo sú to len knihy, ktoré sú jednoduchšie, respektíve určené pre určitú cieľovú skupinu?

Sú knihy, ktoré ma neoslovujú a preto ma ani nezaujímajú (tak je to aj s hudbou). Za zlé knihy považujem tie, ktoré sú prázdne, zle napísané a hlavne tie, ktoré sa tvária, že sú niečím iným než v skutočnosti sú. Napríklad sa tvária ako intelektuálne, ale je to len "akože". Ak by som mal nasadiť prísnejšie kritériá, tak by som povedal, že zlé sú tie knihy, ktoré v sebe nemajú ani pravdu ani krásu. Ale to sa v beletrii dokazuje len veľmi ťažko. Je to skôr vec pocitu než faktu.

kus.jpg

Vráťme sa k rádiu. Predtým ste moderovali reláciu BezLampy_FM. Aký bol váš návrat do Rádia_FM?

Nesmierne príjemný. Ja som to prostredia vlastne nikdy celkom neopustil. Ľudia z Efemka boli stále mojimi kamarátmi, iné rádio som nikdy nedokázal počúvať, spolupracoval som na Radio_Head Awards a potom na tých ranných knižných tipoch. A som veľmi rád, že tam môžem mať vlastnú reláciu.

Ako ste vnímali zrušenie relácie BezLampy_FM vtedy a ako to vidíte dnes?

V prvom rade: to, že Števovi Hríbovi a mne hodilo Efemko "lano", keď nás vyhodili z STV bol prejav odvahy a statočnosti pani Zemkovej a pána Machaja. Dva roky sme tam fungovali bez akýchkoľvek problémov a bolo to výborné. Potom prišli dve veci, ktoré spolu súviseli len tým, že sa udiali v tom istom čase. Prvou bol nešťastný Števov výrok o Rúfusovi v deň jeho pohrebu a následný tlak z ministerstva kultúry a aj z vedenia rádia. Druhou bol fakt, že sme začali robiť Lampu v TV JOJ a tým nás rádio už nemuselo "chrániť". Tak nás pustili z rúk. Bolo by to úplne v poriadku, keby to vtedy nezdôvodňovali zmenami vo "formáte" Efemka. To bol bluf. Ale to už je za nami. Všetci občas robíme nejaké chyby.

 

Rádiová Lampa skončila v januári 2009, Miloslava Zemková vtedy tvrdila, že o pláne zrušiť reláciu ste vedeli od novembra...

V skutočnosti sme sa to dozvedeli až v týždni pred poslednou reláciou, ale to nemusí byť vina pani Zemkovej. Trápnosť toho celého spočívala v zlej, nejasnej komunikácii.

Prečo počúvať Rádio_FM?

Ja môžem povedať len, prečo ho počúvam ja. Preto, lebo to je jediné rádio, kde hrajú hudbu, čo ma neuráža, lebo to je jediné rádio, kde môžem objavovať nové veci, lebo to je jediné rádio, kde nie sú vlezlí a presladení moderátori, lebo je to rádio, v ktorom sú podľa môjho názoru zaujímavé programy (Hudba sveta, Selector, BezPózy, atď.), lebo je to jediné rádio, ktoré ako keby bolo na rovnakom pulze ako som ja.

Aký je Vančo riaditeľ?

Dobrý. Je totálne oddaný Efemku, má dobré nápady a váži si ľudí, s ktorými spolupracuje.

 

Foto: Katka Acélová

 

Slová_FM na Facebooku:

http://www.facebook.com/pages/Slova_FM/171565466212162

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?