Lavagance: Sloboda je pre nás najdôležitejšia

Autor: Jana Šlinská | 15.12.2008 o 9:49 | Karma článku: 3,11 | Prečítané:  1463x

Kapela Lavagance patrí k tomu najlepšiemu, čo slovenská hudobná scéna ponúka. Sú tu krátko, no stihli toho veľa. Získali niekoľko Aurelov, klip k ich skladbe Miles rotoval pár týždňov na MTV, album Orthodox Experience si poslucháči Rádia_FM vyhlasovali za album roka. O tom, či je ťažké presadiť sa, ale aj o iných veciach je tento rozhovor so spevákom Marekom Rakovickým a gitaristom Smashom.

 Andy Hillard

Kapela oficiálne vznikla v roku 2005, o rok ste už mali vonku prvé EP a okamžitý úspech. Čo tomu predchádzalo? Boli ste typickou kapelou, ktorá začína doma v garáži?

Marek: Samozrejme, zažili sme si aj skúšanie v garáži, aj keď v úplne inej zostave. V podstate sa to ale celé  realizovalo doma v obývačke, neskladali sme spolu v skúšobni. Naša skúšobňa bola nahradená počítačom, ktorý dodnes využívame ako hlavný skladací nástroj. Takže zostava sa začala napĺňať až po nahratí dema a  stabilizovala sa tesne pred začiatkom nášho prvého turné.

  

Za relatívne krátky čas ste toho dosiahli dosť veľa. Aurel, klip na MTV, album roka podľa poslucháčov Rádia_FM. Ako ste to vtedy vnímali a ako to vnímate s odstupom času?

Marek: Boli sme veľmi radi. Po toľkých rokoch tvrdej práce na sebe trochu uznania od iných na chvíľku zahreje. Dalo sa s tým operovať, ale neulietali sme si na tom. Vieme, že to v rámci času veľa neznamená, človek na to rýchlo zabudne.

  

Čomu vďačíte za taký úspech?

Marek: Neviem, možno niečo iné, na čo sme na Slovensku boli zvyknutí.  Riešili sme jednoduché veci, povedané jednoduchou rečou, prístupnou každému. Nič zložité, len atmosféra a to stačilo na to, aby sme sa niekoho dotkli. Nič urputné...

  

Do akej miery je pre vás dôležité ocenenie kritiky? Dostali ste troch Aurelov, už  ich dostala aj naša momentálne najúspešnejšia komerčná kapela Desmod....

Marek: Ako sme už spomínali, kladná kritika na chvíľku zahreje, samozrejme záleží aj,  od koho je. Netreba sa na ňu príliš upínať, veľa neznamená. Čo sa týka hudby, na jej kritiku si stačíme sami. Hudbu robíme v prvom rade pre seba, realizujeme si ňou také samoliečenie, dostane nás rýchlo tam,  kde chceme momentálne byť. Kritika znamená viac možno pre médiá a ľudí,  tí sa ňou niekedy až slepo riadia.

  

Počas existencie kapely ste menili zloženie, prečo?

Marek: Lebo sme postupom času odhaľovali sami seba aj druhých a zisťovali, čo chceme a čo nie, kam smerujeme viac, kam menej a spoločný život nám odhalil svoje tajomstvá, na ktoré každý z nás prirodzene reagoval. Tak sa zostava utriasla do momentálneho stavu. Na začiatku bolo všetko otvorené, postupne sa ale brána začala uzatvárať a niekto do nej nestihol vbehnúť.....

 

Album Orthodox Experience sa dal stiahnuť na nete zadarmo. Ako ste prišli k tomuto nápadu?  Boli ste prví na Slovensku, prinieslo vám to istým spôsobom reklamu, vyplatilo sa? Aké boli reakcie okolia?

 

 Smasho: Nápad sme v sebe nosili už dlhšie, nebolo to tým, že to napr. podobne urobili aj Radiohead. Sme presvedčení, že to bolo to najlepšie, čo sme mohli s albumom urobiť a myslím, že sa nám to naozaj vyplatilo. To, že sme sa album rozhodli vydávať sami, nám dávalo možnosť urobiť čokoľvek, no a free download bol ten najrýchlejší a najlepší spôsob, ako našu tvorbu dostať medzi ľudí. Bol to dobrý ťah (marketingovo i ľudsky J ) a nejaké negatívne reakcie som asi ani nezachytil. Prevláda pozitívny prístup a ocenili to poslucháči i časť nášho muzikantského sveta. Myslím, že s tým nikto nemal zásadný problém (veď koniec koncov by to bolo aj tak jedno), malo to teda aj svoje čaro i silu a niečo podobné určite urobíme aj pri ďalšom albume, ktorý by sme si vydali opäť radi sami, a to už na jar budúceho roku.   

Produkciu si taktiež robíte sami, prečo? Plánujete v budúcnosti niekoho osloviť?

 

Marek: Momentálne robíme na treťom albume, zatiaľ si stačíme sami, aj keď  máme okolo seba ľudí, ktorých odstup využívame pri produkcii, to je napríklad môj brat Peter, ktorý bol veľmi dôležitý pri Orthodoxe. Teraz má ale oveľa dôležitejšiu prácu ako náš album a tak veľa vecí sa píše aj pre jeho potešenie. Neviem jednoznačne povedať,  či niekoho oslovíme alebo nie. Nebránime sa tomu, ak budeme mať ten pocit, spravíme to.

 

Marek, ty produkuješ  aj iné slovenské kapely...

 

Marek: Áno,  spolupracujem s kapelami hlavne z gitarovej scény. Talkshow, Vetroplach, Para, Billy Barman, Sako, Cliche, Peoples...atď. Dostal som sa k tomu cez Lavagance, chalanom sa zapáčilo niečo od nás, možno to bol zvuk, atmosféra, neviem.  Tak ma kontaktovali, ja som začal a  od vtedy som sa veľa od nich naučil a za to im ďakujem. Každá kapela je iná, sú to iné individuality, iné kvality, emócie. S každou začínam odznova,  každý hrá inak, má iný feeling, zvuk, úder. Vždy treba začať od začiatku, treba byť trochu vševed, trochu psychológ, trochu čarodejník. Dobrá škola.

 

Čo vravíte na slovenskú hudobnú scénu. Alternatíva vs. Komercia - aký v tom vidíte rozdiel?

 

 Marek: Neviem to presne definovať, čo mi ale najviac vadí je taká typická poddajnosť, potom mi vadí muzikanstvo, prílišné hranie, nevkus, príliš veľa snahy, prefláknutosť, obmedzenosť, malosť... U veľa ľudí mi chýba vlastný zážitok, mať čo povedať, a to bez rozdielu,  či sa kapela radí do pop scény alebo alternatívy.  Nerozlišujem, pristupujem jednotlivo.

 

Sledujete konkurenciu?

 

 Marek: Asi hej, keďže sa medzi tými kapelami pohybujeme. Dá sa povedať, že sme radení do istej scény, kde je už dosť kapiel, takže rivalita existuje a  pre mňa je celkom nakopujúca.  Konkurencia je ale asi silné slovo, obsahuje v sebe kúsok nenávisti.

A som za ňu vďačný, nerád by som bol, aby sme zaspali niekde na vavrínoch.

 

Koho zo slovenskej scény počúvate?

 

Lvgnc: Slovensku tvorbu počúvame, aj keď pomenej. Je to však vec individuálna, každý má to svoje, čo sa mu páči/nepáči, nebudeme konkretizovat.

 

Je tu dostatočný priestor pre mladé kapely?

 

 Marek: Neviem, ja si myslím, že nedostatok priestoru  vzbudzuje energiu niečo s tým urobiť, čo nie je na škodu. Myslím, že každý si musí priestor vydobiť.

 Smasho: Presne tak, mladé kapely si priestor vlastne musia vedieť nájsť, získať si ho. Či je dostatočný môže byť relatívne, ale keď sa nad tým zamýšľam, tak priestor je tu vlastne obrovský - stále predsa môže zaujať ktokoľvek, len sa o to musí pokúšať rôznymi, v lepšom prípade najmä vhodne zvolenými, cestami. Myslím, že pokiaľ nejaké kapely majú čo povedať, tak sa o nich ľudia dozvedia, len to chce samozrejme nejaké úsilie. No veď je tu len zopár médií, na ktorých všetky kapely fungujú, sme malý trh. S rádiami je to všeobecne divné a ťažšie, nejaká nemainstreamová scéna je im prakticky dosť ukradnutá (asi česť výnimkám).  Vidia najmä svoje tabuľky, záujmy, riadia sa vkusom masy, ktorý vlastne ale aj sami vytváraju. Ale pre žiadnu kapelu  nemá byť odradzujúce napríklad to, že nie je hraná v rádiách, veď v hudbe ide najmä o niečo iné. Internet je samozrejmosťou, tam súčasné kapely musia žiť určite, skvelú prácu pre niektoré kapely na Slovensku odvádza aj Rádio_ FM, podobne to bude pravdepodobne aj s novovzniknutou televíziou Musiq1. No a treba si tu krajinu najmä koncertne obehnúť, kluby a festivaly sú tým podstatným miestom, kde sa ľudia dostávajú ku kapele bližšie a kde ju spoznávajú viac.  

Spievate výlučne po anglicky. Máte teda ambície preraziť vonku?

 

Marek: Spievame tak,  ako nám to je prirodzené. Odjakživa spievam len po anglicky, bol určitý pokus spievať aj po slovensky, ale nejako nás to neoslovilo, vrátili sme sa tam odkiaľ sme prišli, k anglicky spievanej hudbe. S tým suvisí aj priestor pôsobnosti tohto jazyka.

 

Prišli nejaké ponuky zo zahraničia po odvysielaní vášho  klipu na MTV?

 

 Lvgnc: Áno, niečo sa stalo, pár ľudí, ktorí ani vo sne netušili, že sme zo SR sa ozvali a boli určité ponuky, ktoré sme nerealizovali aj realizovali. Musel by si mať ale sakramentské šťastie, aby ťa hneď kontaktovali napríklad  aj zahraničné agentúry, či nebodaj vydavateľstvá, ďalšie médiá a podobne.

 

Čo potrebuje domáca kapela, aby sa jej podarilo dostať sa von, hrať a byť úspešná?

 

Marek: To nevieme, ale tak niečo tušíme.  Najprv musí mať niečo vlastné, očarujúce, odžité, úprimné, čo iní nerobia. Ale je niekoľko druhov presadenia sa, každé indivídum má inú cestu, niekomu stačí sa pridať a zaradiť medzi tisíce kapiel a môže to fungovať, pre niekoho určitú dobu. Toto ale nás nezaujíma, neradi sa niekam radíme, chceme mať slobodu, čo je pre nás najdôležitejšia kvalita, urobiť album, na aký máme práve chuť, kľudne nech je každý  iný. Chceme si ľudí vychovať, aby  nečakali od nás to, čo sme už raz urobili, nebudeme predsa robiť rovnaké albumy. Chceme ľudí brať na trip, nie zostať niekde v nejakej destinácii, tá sa rýchlo okuká....

 

Čo čaká Lavagance v najbližších mesiacoch a aké sú vaše plány do budúcna?

 

Lvgnc: Najmä práca na novom albume, obale, koncertnom prevedení a turné, na nových klipoch, no a na všetkom, čo je s tým spojené.

 

 Máte nejaký cieľ, ktorý by ste ako kapela chceli dosiahnuť?   

Lvgnc: Nie, naše plány neexistujú v nijakej forme, sme otvorení všetkému. Sme na ceste, nemáme  však cieľovú destináciu, uvidíme, kam nás vietor zaveje. My nevieme kam, je to pre nás mystérium... A milujeme to.

 

 

 

Foto k článku: Andy Hillard, Braňo Šimončík

 
  
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Beaty Balogovej

Hovorme ešte o vražde, nie o Ficovej mediálnej tyranii

Prečo Fico a Danko opisujú novinárov ako agresívnu brigádu.

AUTORSKÁ STRANA TOMA NICHOLSONA

Slovensko po Gorile: Politika je skorumpovaná a Penta vlastní vyznamné médiá

Nové dôkazy budú dôležité aj bez súdu.

ŠPORT

Slovenskí mladíci spoznali súperov v kvalifikácii o postup na ME vo futbale

Slovenská reprezentácia do 21 rokov je v skupine číslo 2.


Už ste čítali?