reklama

Ľudia na Slovensku nie sú ochotní platiť za kultúru

Hello. I´m your alternate ego... spieva Matej Rafa v jednej z piesní vo svojej domovskej kapele The Swan Bride. Chalani zo Žiliny, ktorých už pozná každý, kto sa aspoň trochu zaujíma o slovenskú hudobnú scénu, prerazili vďaka Rádiu_FM a toto rádio ich naďalej hráva ako jediné na Slovensku. O tom, ako prežili leto, či je na Slovensku kde hrať a prečo im doteraz nevyšiel avizovaný album, hovorí spevák Matej.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)
Obrázok blogu

Končí leto 2009. Ako ho prežila kapela The Swan Bride?

Prežili sme ho v zdraví, tak pracovne-festivalovo. Pracovne myslím to, že sme okrem našich bežných jobov pracovali aj na nových songoch.

Okrem festivalov máte za sebou aj turné s kapelami Billy Barman a Talkshow. Kde sa vám hrá lepšie? Kluby alebo festivaly?

Ja osobne preferujem viac kluby alebo menšie sály, lebo ma baví interakcia s ľudmi. Viac ich vťahovať do deja-akoby nejaké moderné divadlo. Na veľkých pódiach pokiaľ chceš toto dosiahnuť, ale vravím len za seba, musíš robiť väčšie gestá a ľudia sú ďalej od pódia. Čiže mizne tá energia respektíve jej tok, ktorý si navzájom vymieňate, ktorý vytvára tú úžasne zvláštnu nenútnenú atmosféru rock n rolloveho koncertu. Je v tom rozdiel, aspoň ja to veľmi cítim. Ale je pravda, že aj na veľkom pódiu máš istý pocit. Nie taký kolektívny ako v klube, ale intenzitou rovnaký- nazvime ho voľnosť alebo sloboda. Keď stojíš hore a vidíš tu masu máš občas pocit, že toto je život a teraz môžem všetko.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spriatelené kapely- to musela byť dobrá mesačná párty...

Bolo to skvelé, jeden neuveriteľný rock n rollový žúr po Slovensku a Čechách. Doteraz sme s BB a Talkshow priatelia a stretávame sa aj mimo akcií. Ja som dokonca začal uz počas tour spievať jednu pieseň s Talkshow-Stellu.

Ako je to s klubmi na Slovensku? Je kde hrať? Aké sú podmienky pre hudobníkov?

S klubmi je to tu dobré, stále nejaké pribúdajú. Skôr ide o návštevnosť, respektíve o návštevnosť akcií, kde sa platí za vstup. Ľudia akoby nechápali, že nás to hranie niečo stojí a že niekto napríklad musí ten benzín, zvukára a svetlá zaplatiť. Toto je niečo, čomu nerozumiem. Ale líši sa to aj od mesta k mestu, hlavne Bratislava je úplne iná ako ostatné mestá, tam sú ľudia zvyknutí platiť. Ale myslím si, že ľudia na Slovensku nie sú veľmi ochotní platiť za umenie. Je to aj naša vlastná skúsenosť z ostatného turné, kde sa nám stalo, že sa ľudia otočili a odišli, keď zistili, že majú zaplatiť. Tým pádom sa čo len trošku alternatívnejší umelci musia živiť aj inou prácou, pokiaľ si chceš zachovať tvár a nebyť ako niektorí „umelci". To je aj jeden z dôvodov, prečo možno kapely chcú ísť von- pretože tam sa dá hrať a dá sa tým živiť a byť stále ten underground. Každopádne ďakujeme všetkým majiteľom klubov. Väčšinou sú to maximálne ustretoví a príjemní ľudia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo sa s tým dá robiť?

Neviem, podľa mňa s tým musia niečo urobiť jedine ľudia, diváci. My sa snažíme urobiť čo je v našich silách, čo znamená, že sa snažíme znižovať vstupné. Ďalším problémom je podľa mňa medialny trh, ktorý je u nás veľmi mikro.

Váš myspace hlási, že sa nebojíte robiť poriadny hluk a kričať „as loud as possible" , koncerty The Swan Bride sú teda poriadnou šou...

Koncerty The Swan Bride sú tým, čo sme my. Nič viac - nič menej.

Nemyslíš, že ten hluk ide niekedy na úkor toho, že ti nie je dobre rozumieť?

Takto o tom neuvažujem. Buď idem alebo nie. Podľa mňa neexistuje v tomto, v umeni, nejaký stredový bod. Ja vtedy odbúram všetky rušivé myšlienky a existujú len pocity. Veľa ľudí mi vravelo, že „hej veď si ma nevidel, bol som tam a tam, mával som ti" a podobne. Ale ja fakt neviem, nepamätám si takéto veci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ty na pódiu vyzeráš, akoby si bol v svojom vlastnom svete...

Minule som videl dokument o tom, ako sa profesionálni športovci dostávajú do tzv. zóny, čo znamená, že dokážu odbúrať alfa vlny, ktoré predstavujú myslenie a potom ostávajú iba beta vlny, čo sú inštinkty. Preto dokáže napríklad karatista preseknúť dosku. Chcem tým povedať, že ani ja na koncertoch veľmi nevnímam okolité vnemy. Ale sú isté akcie, ktoré sú dôležité a mali by byť z našej strany zvládnuté profesionálne. Vtedy sa snažím byť povedzme zrozumiteľný, ale zase mizne prvok tej spontánnosti.

Kapela vznikla v roku 2006, o rok neskôr ste vydali debutové EP Monsters In Your Drawers. Aj vďaka Rádiu_FM ste celkom pekne prerazili a váš album bol dokonca označený za najočakávanejší album roka 2008. Doteraz však nevyšiel. Prečo?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto je veľmi jednoduchá otázka. Lebo sme cez týždeň v práci, dvaja členovia fungujú v Bratislave a dvaja v Žiline. Stretávame sa len cez víkendy a tie sme uplynulé dva roky hrali nonstop koncerty. Takže nebolo kedy, nie ako si niekto myslí, že nebolo čo.

Aké sú najbližšie plány s albumom?

Teraz sme odohrali posledné koncerty, ideme sa zavrieť do štúdia a natočiť všetko, čo máme na duši a v hlave. Chceme urobiť nejaké videá, merchandise plus nový koncept live koncertov. Ja osobne to vidím, že sa vrátime späť, dúfajme, že v plnej sile, niekedy koncom decembra alebo začiatkom januára.

Vaša hudba je hodená do škatuľky indie. Páči sa vám tam?

Kto ju tam hodil? My si píšeme „aristocratic punk". Indie je široký pojem, u nás väčšinou spájaný s UK, čo je obmedzenosť. Indie je omnoho ďalej. Je to hudba nezávislá od médií, od peňazí, od komercie- aspoň tak ju vidím ja. Tak, že tí umelci sú independent-nezavislí-slobodní v tvorbe.

Hodili vás tam slovenské médiá. Každopádne, asi ťažko sa tam robia slovenské texty...

To neviem, ja som nikdy nechcel spievať po slovensky, nepáči sa mi to tak. Ale čo je podstatnejšie, keď spievam, v hlave nepočujem slovenčinu, tak načo? Aby som dobil slovenské hitparády ako „istí umelci" ? Myslím, že takých je tu už dosť. Skôr chýbajú tie anglické. A zvyšok sú len predsudky. Myslím, že mladej generácii je to srdečne jedno.

Večný problém všetkých dodrbávačov- ako môžeš vedieť textovať lepšie v cudzom jazyku než v rodnom. Vysvetli.

Kto to raz necíti, ten to nepochopí. Moja obľúbená fráza znie : „Je rozdiel medzi tým vedieť a aplikovať." Môžeš sa snažiť textovať po anglicky, ale keď to pochopíš, čiže začneš aplikovať, tak ti nič nestojí v ceste k sebarozvíjaniu.

Ako máte rozdelenú prácu v kapele? Kto skladá hudbu a kto textuje?

My to robíme spolu. Ten, kto donesie primárny nápad je väčšinou Fuxo alebo Kačko. Texty väčšinou Fuxo alebo ja. Nevnímam to, že to máme nejako podelené. Sme ako rodina, držíme spolu vo všetkom. Nemyslím, že si niekto dáva väčšie zásluhy.

Punk, indie, rock´n´roll- toto je cítiť z vašej hudby. Neplánujete experimentovať aj s inými žánrami? Napríklad to posunúť viac k elektronike...

Momentálne máme istú víziu ako chceme znieť, nebudem ešte prezrádzať. Ale časom sa určite dostaneme aj k iným vplyvom, keďže nás baví skúšať iné veci a postupy.Ja napríklad počúvam dosť veľa elektroniky, aj keď nejaký znalec nie som. Milujem živú, hranú elektroniku..

Vyštudoval si farmáciu. Ako to ide dokopy s hudbou?

Neviem, vždy som inklinoval k nejakému sebavyjadreniu. Či už prostredníctvom textu alebo hudby. Farmácia bola v rodine, čiže preto som tam šiel. Ale môžem povedať, že tá práca ma baví a napĺňa, lebo je to dosť o komunikácii s ľudmi. A v čom nájdeš lepšiu inšpiráciu než v ľuďoch? Každopádne teraz to ide dokopy s hudbou, lebo pracujem v skvelom kolektíve a moje kolegyne mi vychádzajú v ústrety. Tým pádom sa to dá.

Jana Šlinská

Jana Šlinská

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  1x

music is my religion... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu