reklama

Peter Krištúfek: Deža vnímam ako rozorvaného človeka

Jeho meno sa najčastejšie spája s kapelami Beatmen a Soulmen. Od angličtiny prešiel k slovenčine a nahral výnimočné albumy. Jeho piesne zazneli v kultovom filme Pelíšky, ozvláštnili aj muzikál Neberte nám princeznú. Hudba Deža Ursinyho nikdy nebola masová, napriek tomu dodnes oslovuje rôzne generácie. Film o slovenskom pápežovi, ako Deža nazval Jaro Filip, uzrel svetlo sveta štrnásť rokov po jeho smrti. Dokument Momentky natočil spisovateľ a filmár Peter Krištúfek.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)
Obrázok blogu

Prečo Dežo Ursiny?

Deža Ursinyho obdivujem už mnoho rokov - jeho hudba v spojení so Štrpkovými textami obsahuje pre mňa veľmi silné pocity, ktoré vyjadrujú mnohé duševné rozpoloženia, ktoré zažívam. Bohužiaľ sa mi nepodarilo zoznámiť sa s ním. Preto som ho chcel spoznať cez ľudí, s ktorými žil, spolupracoval a priatelil sa. No a na to je najlepšie nakrúcať dokumentárny film - aby tá zvedavosť bola aspoň trochu ospravedlniteľná.

Natočiť film o Dežovi sa snažili mnohí pred vami, bohužiaľ neúspešne. Ako sa rodil váš dokument?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pre nakrúcanie filmu je dôležité na jednej strane odhodlanie ísť za svojou témou, na druhej strane je to aj otázka financií. Keď bolo jasné, že na to budú peniaze, musel som presvedčiť respondentov, že to myslím vážne - pretože mali ešte v pamäti predošlé neúspešné pokusy, ktoré skončili buď smelými rečami (ako to už na Slovensku býva) alebo sa stále odsúvali, až sa na ne zabudlo. Takže som v prvom rade získal Ivana Štrpku, Zdenku Krejčovú a Kuba Ursinyho - a dramaturga Pavla Rankova, ktorého fascinuje Dežo podobne ako mňa. Dva mesiace som písal scenár, potom sme približne pol roka nakrúcali (bolo to vyše 30 hodín materiálu) a strihal som tri mesiace, pretože som potreboval nájsť ten správny „tvar". Pri tomto filme som sa nesnažil ohurovať nejakými zvláštnymi vizuálnymi efektmi, Dežov príbeh som sa snažil podať pomerne neokázalo (pretože aj on z môjho pohľadu taký bol) a zachytiť predovšetkým emócie jednotlivých aktérov. Mnohí z nich mi povedali, že trinásťročný odstup od Dežovej smrti je veľmi prínosný, pretože im poskytuje patričný nadhľad. Najťažšie na tom samozrejme bolo nakrútiť film o Dežovi bez Deža - pretože aj archívnych materiálov (klipov, rozhovorov...) sa zachovalo len veľmi málo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako ste vnímali Deža pred, počas a po dokončení dokumentu? Cítili ste tam nejaký rozdiel?

Deža Ursinyho a jeho tvorbu obdivujem rovnako ako pred nakrúcaním. Možnože som sa dozvedel viacero faktov „zo zákulisia", ktoré ma prekvapili. A pre mňa súkromne bolo veľmi inšpiratívne nahliadnuť do Dežovej „kuchyne" a dozvedieť sa pozadie vzniku viacerých jeho skladieb. Dúfam, že okrem samotného filmu sa všeličo z toho ešte dostane do bonusov na oficiálnom DVD s filmom, ktoré by malo vyjsť v prvej polovici budúceho roka.

V dokumente silno dominuje Dežova hudba. Aký k nej máte vzťah?

Ako som už naznačil - práve Dežova hudba bola spúšťačom môjho nakrúcania. Cením si aj jeho filmovú a literárnu tvorbu, ale tá hudba je v slovenskom a svetovom kontexte neopakovateľná a myslím, že Ursinymu právom náleží status slovenskej hudobnej legendy, spolu s Mariánom Vargom. Je v nej obsiahnuté niečo nepomenovateľné, z čoho mi behajú po chrbte zimomriavky. Napríklad v takej skladbe Lúka z albumu Modrý vrch alebo v skladbe Začiatok z albumu Do tla. Neviem to pomenovať a ani nechcem, ale je to pre mňa veľmi silné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bolo ťažké presvedčiť ľudí, aby vám niečo o Dežovi porozprávali a otvorili sa vám?

Nakoniec ani nie, hoci som sa toho dosť obával. Keď som už začal nakrúcať, všetci pochopili, že to myslím vážne. Niektorých som, pravdaže, musel trochu prehovárať - napríklad Dežovu sestru Elenu, alebo Juraja Lihosita, Dežovho priateľa a textára, ale nakoniec to vyšlo. Zdenka Krejčová súhlasila takmer okamžite a keď sme ju navštívili, nakrúcali sme celkom bez prípravy - všetko, čo nám povedala, vyplynulo z kontextu a jednotlivých situácií. Toto stretnutie si cením asi najviac.

Odmietol niekto spoluprácu?

Z vyše tridsiatich oslovených mi odmietli iba dvaja - aj to z celkom osobných pohnútok - Peter Tuchscher, manažér legendárnych Beatmenov, kvôli nezhodám s Dežom (doslova povedal, že vo filme oslavujúcom Deža Ursinyho vystupovať nechce) a potom Dežova dcéra Markéta, ktoré sa za života s ním ani nestretla a tým pádom je to pre ňu ťažká téma, čo som rešpektoval.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Myslím, že jednými z najdôležitejších respondentov boli Ivan Štrpka a Zdenka Krejčová. Ako sa vám s nimi spolupracovalo?

Obaja boli Dežovi veľkou oporou. Vychádzali mi absolútne v ústrety a cez nich som sa o Dežovi a jeho pohľade na svet dozvedel asi najviac. Často som nakrúcal aj veci, o ktorých som vedel, že ich do filmu nijako nebudem môcť použiť, ale zvedavosť mi nedala - chcel som sa skrátka dopátrať k všetkým detailom.

Obrázok blogu

Ivan Štrpka

Obrázok blogu

Zdenka Krejčová

O Dežovi sa hovorí, že bol dosť problematická osobnosť. Ako ho vnímate vy, po tom všetkom, čo ste sa o ňom dozvedeli? Prekvapilo vás niečo?

Na živote každého človeka je mnoho prekvapujúcich vecí, najmä keď ho takpovediac „študujete" do hĺbky. Mnohé z nich sa do filmu nedostali, pretože som nakrúcal s pocitom, že nebudem robiť nejaké fantastické odhalenia. Čo som chcel o Dežovi povedať, som povedal, niečo som naznačil a nedopovedal. Vnímam ho ako rozorvaného človeka, ktorý sa celý život vyrovnával sám so sebou. A ten život je veľmi silným príbehom. Od chalana, ktorý zažil veľkú hudobnícku slávu, po skladateľa náročných kompozícií pre menšinové publikum - od drsného rockera po človeka s rakovinou, ktorý sa musí zmieriť so svetom.

Ktoré momentky z filmu vo vás najviac zarezonovali?

Je ich príliš veľa na to, aby som ich tu vymenovával. Ale aj v divákoch zrejme zanechajú najväčšiu stopu výpovede z poslednej tretiny filmu - o Dežovej chorobe a závere života. Rád spomínam ale napríklad aj na nakrúcanie s Oskarom Rózsom a Andrejom Šebanom, pre ktorých bol Dežo niečo ako guru. Obaja mi prehrávali a komentovali jeho skladby, bolo to fascinujúce.

Aké sú reakcie na film? Máte nejakú spätnú väzbu aj od ľudí, ktorí sa na dokumente podieľali?

Väčšinou sa im film páčil. Zdenka Krejčová mi napísala krásny list, v ktorom mi ďakovala. Pani Soňa Ursinyová mi po premiére stisla ruku, no a Jakubovi sa zrejme film páčil - hoci ku koncu sme komunikovali trochu menej, pretože mi chcel zasahovať do mojich predstáv viac ako by bolo vhodné. Myslím ale, že neľutuje, že to nakoniec nechal na mňa.

Obrázok blogu

Andrej Šeban

Obrázok blogu

Liubo a Jakub Ursinyovci

Myslíte si, že terajšia mladá generácia pozná Dežovu tvorbu?

V súvislosti s reakciami na Momentky ma prekvapilo koľko mladých ľudí počúva Dežovu hudbu - aj na projekciách je ich drvivá väčšina. Na Slovensku aj v Čechách. Jeho hudba, samozrejme, nikdy nebude masovou záležitosťou, a to je len dobre.

Je na súčasnej slovenskej hudobnej scéne niekto, kto by podľa vás mohol kvalitou alebo originalitou tvorby „konkurovať" Dežovi? Alebo sa k nemu aspoň priblížiť.

Dežovu hudbu treba vnímať aj v kontexte doby, v ktorej vznikala - pochybujem, že by v súčasnosti mohlo vzniknúť niečo podobné, pretože vydavateľstvá (nech v nich aj sedia odborníci) tlačia mladé kapely do čo najkomerčnejších skladieb. No - vzniknúť by možno aj mohlo, ale asi by sme to nemali možnosť bežne počuť. Často hovorievam, že keby Dežo Ursiny začínal hrať dnes, tak sa o ňom nikto nedozvie. Druhá vec je to, že umelecké diela je najlepšie posudzovať z dostatočnej vzdialenosti - aj časovej - aby sa ukázalo, či stoja za to. Takže na túto otázku odpoviem tak o dvadsať rokov.

Plánujete v budúcnosti natočiť dokument aj o nejakej ďalšej slovenskej legende?

Nakrúcanie dokumentov je pre mňa čisto osobná záležitosť, preto robím (a to napríklad aj v oblasti literatúry) len to, čo ma zaujíma a čo je pre mňa prínosné. Takto, ako Ursiny, na mňa v hudobnej oblasti nezapôsobil na Slovensku nikto (možno Marián Varga, ale o tom sa už dokument nakrúca). Čiže zatiaľ neplánujem. Pokiaľ ale hovoríme o „legendách" všeobecne, v poslednom čase ma veľmi začal zaujímať spisovateľ Dominik Tatarka.

Pripravujete svoj prvý celovečerný film...

Pred niekoľkými rokmi som nakrútil celovečerný televízny film Dlhá krátka noc so Szidi Tobiás a Mariánom Geišbergom podľa scenára mojej mamy, ktorý bol celkom úspešný a získal aj viacero ocenení. Potom som chvíľu hľadal vhodného producenta na projekt Viditeľný svet, kde som si scenár už písal sám. Je to psychologický film, ktorý je postavený na jedinej hlavnej postave, na ktorú sa nám pred časom podarilo získať českého herca Ivana Trojana. Je to príbeh muža, ktorý je letovým dispečerom na letisku, čiže má veľmi náročné a presné povolanie, ale jeho osobný život je v troskách. Preto sa snaží manipulovať so svojím okolím a takpovediac si privlastniť „šťastie" (alebo aspoň to, čo za šťastie pokladá) od niekoho iného. Konkrétne - doslova vpadne do rodiny z domu oproti a nakoniec to skončí dosť dramaticky. Vo filme budem klásť veľký dôraz na atmosféru a ruchy. Nebude sa v ňom príliš veľa rozprávať a bude v ňom veľa vnútorného napätia, dokonca akéhosi latentného násilia. Za kamerou bude stáť Martin Štrba - a začať nakrúcať by sme mali začiatkom decembra. Väčšinu filmu ale nakrútime v auguste a v septembri 2010, strihať budem na jeseň budúceho roku. Už sa na to veľmi teším.

foto: archív P.K, Tomáš Písecký, Trigon

Jana Šlinská

Jana Šlinská

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  1x

music is my religion... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu