reklama

Katka Koščová: Chcela som album bez kompromisov

Speváčka, skladateľka, autorka textov. To, že bola prvou slovenskou Superstar už nie je také podstatné, lebo ona si našla svoju vlastnú cestu, ktorou kráča už nejaký ten piatok. Miluje Dana Bártu aj Harryho Pottera, Prešov aj Oravský hrad. Katka Koščová.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Obrázok blogu
(zdroj: foto: Zdenko Hanout)

Tvoj zatiaľ posledný album Nebotrasenie vyšiel na jar 2009. Prešiel rok. Myslíš, že si si už našla to svoje publikum? Respektíve, že sa tvoja hudba dostala k tým správnym ľuďom?

Myslím, že ma v tomto čaká ešte dlhá cesta, no mám pocit, že si ľudia čím ďalej, tým viac zvykajú na hudbu, ktorú robíme, že si ma už vedia niekam priradiť. Vidím to na našich koncertoch, na publiku, ktoré sa tam objavuje. Okrem toho sa snažíme naše vystúpenia cieliť tam, kde si myslíme, že sa hodia. Hrávame najmä v kluboch, kaviarňach, mali sme dokonca turné v knižniciach. Hľadáme si trošku nezvyčajné, často „obývačkové" priestory, ktoré korešpondujú s našou hudbou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nebotrasenie ponúka okrem hudby aj básne a ilustrácie k piesňam. Ako si prišla na nápad spojiť tieto rôzne formy umenia?

Mala som chuť spraviť to celé inak. Nechcela som len nasúkať cdčká do umelohmotného obalu. Veľmi sa mi páči prepájanie rôznych druhov umenia, aj niektoré naše koncerty sú popretkávané autorským čítaním alebo výstavou obrazov. A čo sa albumu týka, v podstate išlo o nápad, ktorý vznikol za dve sekundy. Od začiatku som vedela, koho oslovím na spoluprácu. Vedela som, že to bude Jaro Ondo a Michal Baláž.

V rozhovoroch spomínaš, že toto je konečne album, ktorý si spravila presne tak, ako si chcela. Ako?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veľmi som chcela, aby som v ňom bola ja. Aby v ňom bola moja skúsenosť, môj pohľad na hudbu. Chcela som, aby bol bez kompromisov. Na nič a na nikoho okrem mojej kapely som pri jeho tvorbe nebrala ohľad.

Album vydalo vydavateľstvo Slnko Records. Aká bola vaša spolupráca?

Spolupráca so Slnkom je pre nás jeden z najpodstatnejších krokov, ktoré sme spravili. Keď mi došlo, že ja nemám čo ponúknuť vydavateľstvu, ktoré ma dovtedy zastupovalo a oni nemajú čo ponúknuť mne, že moje hudobné smerovanie asi veľmi nekorešponduje s ich smerovaním, rozhodla som sa odísť a hneď sme sa obrátili na Slnko. Stretli sme sa so Shinou, porozprávali sme jej naše predstavy, pustili nejaké demá a jej sa to asi páčilo, lebo sa nás ujala. A musím povedať, že som z tejto našej spolupráce nadšená. Spolu s Danom nám ukázali, ako veci môžu fungovať nenásilne, prirodzene, pekne. A predovšetkým to, že vôbec môžu fungovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ty si sa na tomto albume prejavila už nielen ako speváčka, ale aj ako autorka a producentka. Ako u teba prebieha proces tvorby piesne?

To je rôzne. Najčastejšie si niečo začnem pospevovať. Zväčša je to kúsok melodickej linky, nejaká veta a ja to potom rozvíjam. Ak s tým neviem pohnúť, tak to nechám tak a vrátim sa k tomu po čase. Občas napíšem text, ale za ten svet ho nedokážem zhudobniť a občas si začnem spievať melódiu, ku ktorej mi nenapadne text, čo je dosť frustrujúce. Aj preto spolupracujem s ľuďmi, ktorí sú naladení podobne ako ja. Hudbu robíme spoločne s mojim klaviristom Danom Špinerom a keď si neviem dať rady s textom, oslovím Miša Baláža alebo Silviu Kaščákovú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z tejto dosky cítiť jazz, folk, šansón...Kedy si prišla na to, že sa chceš uberať týmto smerom?

Mne sa vždy tieto žánre páčili. Mám rada Hanu Hegerovú, Szidi Tobias, Nohavicu, Zuzanu Navarovú, Dana Bártu, Dianu Krall, Jamieho Culluma. To sú interpreti, ktorých najčastejšie počúvam a ktorí ma očarili. Myslím, že to akým smerom sa interpret alebo autor vydá, je v značnej miere ovplyvnené tým, čo počúva. To ho pravdepodobne najviac baví, teda aspoň u mňa to tak bolo.

Čím sú ti blízke tieto menšinové žánre?

Páči sa mi, že sa tieto žánre veľmi pekne dopĺňajú a prelínajú, že dávajú priestor slobodnej interpretácii a improvizácii, že v nich nie je text len akýmsi nutným a nezaujímavým doplnkom, ale je rovnocenným hudbe. Som nadšená z farebnosti a hry, ktorú tieto žánre ponúkajú.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Len nedávno, v marci, si absolvovala turné pod názvom LITERAtour. Prečo práve komorné koncerty po vybraných slovenských knižniciach?

Moja kamarátka Maruška Kožlejová vydala minulý rok knihu Ako chytať v žite a niekoľkokrát som vystúpila ako hudobný hosť pri jej prezentácii. A zistili sme, že je nám spolu na pódiu veľmi dobre. Mali sme pocit, že aj publiku sa páči autorské čítanie Marušky poprepájané naším hraním, a tak sme si vymysleli LITERAtour a to dopadlo tak pekne, až sme si povedala, že z toho spravíme tradíciu a radi by sme LITERAtour opakovali každý rok v marci, samozrejme vždy s novým programom.

Ty sama máš čas čítať? Čo a koho rada čítaš?

K mojim najobľúbenejším patria John Irving, Saroyan, Marquez, Roald Dahl, Woody Allen, Betty MacDonaldová, Milan Kundera, Veronika Šikulová. Od týchto autorov mám rada čokoľvek. Ďalej mám strašne rada rozprávky, napríklad Mary Poppins, Pippi Dlhú Pančuchu, do osobitnej kategórie mojich obľúbených kníh patria aj všetky časti Harryho Pottera. Teším sa zo slušnej zbierky kníh o výtvarnom umení a ešte mám veľmi rada rôzne encyklopédie a slovník cudzích slov.

Pred knižnicovými koncertmi si sa vydala ešte na Unplugged Tour a Piano Tour? Ty asi rada koncertuješ...

Samozrejme, že rada koncertujem. Živé hranie je pre mňa ideálne spojenie toho, čo ma baví s tým, čo ma živí. Minulý rok sme odohrali približne 100 koncertov a 90 percent z nich sa uskutočnilo vďaka našej aktivite, vďaka tomu, že chceme hrať, že máme skvelého manažéra, ktorý denne obtelefonuje množstvo klubov a miest, kde sa hráva, vďaka tomu, že si hľadáme príležitosti, že si ich dokonca vymýšľame, tak ako napríklad LITERAtour. Nerozumiem kapelám a interpretom, ktorí na každom kroku silácky demonštrujú svoju lásku k hudbe, no nie sú schopní zľaviť zo svojich nárokov, aby sa tá hudba naozaj dostala k ľuďom a neostala len ako nepovšimnutý podmaz firemných akcii.

Aký bol rozdiel medzi LITERAtour a ostatnými koncertmi?

Najväčší rozdiel bol hádam v priestoroch, do ktorých sme LITERAtour primárne smerovali. Išlo najmä o knižnice, takže sme mali istú predstavu o tom, aký typ poslucháča na tie koncerty asi príde a tá predstava sa nám veľmi páčila. Zväčša sa hráva v kluboch a takéto priestory nie všetkým vyhovujú, najmä starším vekovým kategóriám - niekomu kvôli hluku, niekomu kvôli prostrediu. Chceli sme hrať na príjemných miestach, kde by sa ľudia cítili pohodlne, kde by to malo zmysel, kde by ich nič nerušilo, kde by naozaj počúvali.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Okrem albumu Nebotrasenie a množstva koncertov si spolu so svojou sestrou Veronikou a jej manželom Martinom Husovským nahrala album Uspávanky. Kto prišiel prvý s nápadom?

S tou myšlienkou sme sa pohrávali už dlhšie, mali sme pocit, že na Slovensku chýbajú autorské uspávanky. A keďže všetci traja máme k pomalým baladickým skladbám veľmi kladný vzťah, chceli sme to vyskúšať. No konať sme sa rozhodli, až keď Veronika otehotnela. V tom období prišla aj inšpirácia a prvý impulz ku skutočnej realizácii.

Na albume je 13 autorských piesní. Páči sa mi, že ste nešli tou ľahšou cestou prespievania nejakých tradičných uspávaniek, všetko od melódie, cez text až po aranžmány je vaše. Ako sa ti spolupracovalo s rodinou?

Bolo to najpohodovejšie nahrávanie aké som dosiaľ zažila. Tým, že sme to nahrávali u Maťa a Veroniky doma, celé točenie získalo úplne iný charakter. Nebol žiaden stres, prosto som si odbehla z obývačky od čaju zaspievať pesničku do vedľajšej izby.

Ako dlho ste nahrávali album?

Celé to trvalo pomerne krátko, asi mesiac v Maťovom domácom štúdiu a ešte týždeň sa to mixovalo a mastrovalo v ďalších dvoch štúdiách. Snažili sme sa nahrať album čo najčistejšie a jednoducho v tom zmysle, že sme sa vyhýbali rušivým zvukom a použili sme minimum nástrojov, aby pesničky zneli, čo najpokojnejšie, uspávankovo.

Vieš o nejakom podobnom albume na Slovensku?

Určite existujú aj iné uspávankové albumy, napríklad Mária Podhradská a Richard Čanaky spravili veľmi pekný album s uspávankami pred niekoľkými rokmi. Neviem, ale o tom, že by sa niekto rozhodol spraviť album s výsostne novými autorskými pesničkami na dobrú noc.

Komu je primárne určené CD Uspávanky?

Primárne je určené maličkým deťom, sekundárne ich rodičom, ale zistili sme, že výborne funguje na všetkých ľudí, ktorí si potrebujú oddýchnuť, bez ohľadu na vek.

Máš už nejaké plány do budúcna? Chcela by si ostať pri tomto hudobnom zameraní, alebo ťa láka vyskúšať niečo iné?

Zatiaľ ma baví to, čo robím a momentálne sa teda pohybujem v rámci už spomínaných a im príbuzných žánrov. Okrem vlastnej kapely hrávam aj s Prešovským Dixielandom tradičný swing z prvej polovice 20. storočia, črtá sa nám aj spolupráca so skvelou zostavou mladých jazzmanov, ktorí sú známi pod názvom Illusions trio. Teraz máme také aktívne obdobie a ja sa teším z každej podobnej možnosti, vďaka ktorej sa môžem posúvať a učiť nové veci.

Myslíš, že si sa po rokoch už zbavila „superstarovskej" nálepky?

Občas mám pocit, že áno a občas zasa, že nie. Na naše koncerty chodia ľudia, ktorí už majú predstavu o tom, čo hráme a pre nich tá nálepka nie je podstatná. Na druhej strane sa stretávame s tým, že nás nevezmú hrať na miesta, kde by sa to hodilo, a to práve kvôli tejto nálepke, čo ma mrzí, ale viem, že všetko má svoj čas a že toto je prirodzený vývoj vecí. Musíme na sebe pracovať, musíme byť trpezliví a hlavne poctiví v tom, čo robíme, potom bude všetko v poriadku.

Obrázok blogu

Foto: David Suchar, Zdenko Hanout

Jana Šlinská

Jana Šlinská

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  1x

music is my religion... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu